Lindros: Súboje s Jágrom boli veľmi intenzívne 

Pri príležitosti vyvesenia čísla 68 pod strop haly PPG Paints Arena prinášame sériu článkov s hlasmi známych spoluhráčov aj súperov Jaromíra Jágra počas jeho kariéry v Pittsburgh Penguins. Začíname rozhovorom s jeho veľkým sokom z 90. rokov Ericom Lindrosom.

Jeden z nich bol česká superstar, druhý kanadský 'prorok', ktorý mal nadviazať na slávnych centrov Waynea Gretzkyho a Maria Lemieuxa. Jeden bol čarodejník, ktorého sa nedalo odstaviť od puku. Druhý hráč, ktorý namiesto kľučiek išiel dopredu a ničil všetko, čo mu stálo v ceste, až nakoniec dotlačil puk do bránky.

Jeden bol ťahúň Penguins, druhý líder ich najväčších rivalov Philadelphia Flyers.

Z Jaromíra Jágra a Erica Lindrosa sa od prvej polovice 90. rokov až do nového storočia stali veľkí súperi. V roku 1995 bojovali o individuálne ceny - Art Ross Trophy pre víťaza bodovania pri Lindrosovom zranení v posledných dvoch zápasoch vybojoval Jágr, Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča dostal Lindros. A odvtedy boli ich súboje na diaľku aj nablízko v centre pozornosti celého hokejového sveta od NHL až po olympijské hry v Nagane 1998 či v Salt Lake City 2002.

"Mal som voči nemu obrovský rešpekt, aj keď sme samozrejme boli veľkí súperi," hovorí Lindros o legendárnom českom útočníkovi v rozhovore pre NHL.com/sk. "Určite nie je žiadny šok, že jeho číslo pôjde pod strop."

Ako dnes na Jágra spomínate?

"Bol to skvelý chalan a veľký hráč. Mal neskutočnú schopnosť pokryť puk telom, v tom bol najlepší v celej hokejovej histórii. Bol strašne veľký a silný. Vystrčil zadok a odclonil si súpera. A keď to skombinujete s tými šikovnými rukami a skvelým prehľadom, tak vám z toho vyjde absolútna superstar. Jágr bol úžasne kreatívny a dokázal si na to urobiť priestor na ľade. Hlavne však hokej miloval a stále ho miluje. Nie je to tak dávno, čo ešte hral (NHL). V tomto veku je to takmer neskutočné."

Vy ste tiež zažili ceremoniál s vyvesením vášho čísla 88 vo Philadelphii v januári 2018, päť rokov pred Jágrom v Pittsburghu. Aké to pre vás bolo?

"Myslím si, že sme všetci dlho vedeli, že aj on tam to číslo bude mať. Ja som to vtedy vnímal predovšetkým ako šancu poďakovať všetkým, ktorí ma v klube obklopovali, keď som hral. Maséri, tréneri, spoluhráči, manažment. Za úspechom oceneného hokejistu vždy stojí množstvo ľudí, ktorí ho podporovali a ktorí mu to umožnili. Všetko do seba musí zapadnúť, je to dlhodobý proces a ľudia okolo sú nesmierne dôležití."

V základnej časti NHL ste proti sebe nastúpili tridsaťkrát. Ako sa vám proti nemu hralo?

"Keď sme sa pozreli na zostavu Penguins a on bol v jednom útoku s Mariom, tak to bolo, ako keď vás idú drviť dva buchary. Keď nehral Mario, tak to bolo trochu jednoduchšie, ale nie oveľa. Jaromír vždy dokázal nájsť cestu, vždy sa vedel presadiť. Keď jeho strážca na sekundu poľavil, tak sa okamžite uvoľnil a vytvoril prečíslenie. Vždy dokázal využiť nejakú chybu, odskočený puk a podobné veci. Zobral ho a okamžite niečo vymyslel. Mal úžasnú schopnosť urobiť niečo z ničoho."

Máte nejakú obľúbenú spomienku na Jágra?

"Napadá mi, ako zamlada vždy čítal predpoveď počasia. Chodil do pittsburského rádia a tým svojím českým prízvukom tam hovoril: Dnes prší. To bolo dobré. Určite s ním bola zábava. Bol to profík, chcel vyhrávať a hrať dobre, ale zároveň bol veselý a mal rád srandu. V tom období nebolo veľa hokejistov, ktorí by hrali videohry. A on bol jedným z nich. Bol veľmi tvorivý. Strašne rád súťažil a mal rád všetky možné hry."

Jágr bol draftovaný v roku 1990, vy o rok neskôr. V NHL ste debutovali v dueli s Penguins a hviezdami prvej veľkosti ste sa stali približne v rovnakom období. Bola medzi vami aj osobná rivalita?

"To nie. Mal som voči nemu obrovský rešpekt, aj keď sme samozrejme boli veľkí súperi. V tej skrátenej sezóne (1994-95) sme bojovali o to, kto vyhrá bodovanie. Ja som si nakoniec poranil okolo a chýbali mi dva zápasy. Mali sme rovnaký počet bodov (70), ale on mal viac gólov (32 oproti 29). Už vtedy bol Jaromír fantastický hráč. Pre mňa to bolo o tom, aby som sa sústredil na to, čo mám robiť, aby som ho na ľade zastavil. Keď sa to podarilo a vyhrali sme v Pittsburgu, bola to pre nás vždy veľká vec."

Nemrzí vás, že vám vtedy cenu pre kráľa bodovania vyfúkol?

"Tak to skrátka dopadlo. Mal som zranené okolo a krvný tlak mi spadol tak, že som nemohol hrať. Myslím si, že som sa vrátil až po dvoch zápasoch play off, keď sa to nejako upokojilo."

V roku 1995 ste si však odniesli z pódia Hart Trophy, keď ste v hlasovaní skončili prvý pred dvomi Čechmi: Jágrom a Dominikom Hašekom...

"Áno, tieto ceny sú samozrejme príjemná vec, ale má na nich obrovský vplyv, s kým hráte. Ja som mal šťastie, že som takmer celý rok nastupoval s Johnom LeClairom a Mikaelom Renbergom a skvele to fungovalo. Je to aj o obrane, o tom, že sme mali dobrých brankárov. Hart Trophy je individuálna cena, ale vnímam ju tak, že ju vyhráva celý tím."

Ako spomínate na rivalitu medzi Philadelphiou a Pittsburghom?

"Bola naozaj veľká. V NHL je veľa rivalít, ale táto je jedna z najsilnejších. Vždy to bola výzva. Pittsburgh bol nabitý a bolo neskutočné, aký tím dali dokopy. Bolo ťažké poraziť ich."

Jágr povedal o vašom útoku prezývanom 'Légia skazy' povedal, že hrať proti vám nebolo len o hokeji, ale vlastne o život, pretože vaša formácia ho mohla zabiť. Do akej miery v tom bol humor a z akej časti to bolo vzhľadom na vašu dôraznú hru vážne?

"Nemôžem hovoriť zaňho, ale určite to bolo veľmi intenzívne. Pittsburgh mal zvyčajne technickejší tím, mal aj širší káder a my sme to museli vyvážiť tým, v čom sme boli dobrí my. Jednoducho dostávať puky do pásma, snažiť sa tam udržať a hrať do tela. Tak sme proti nim hrali my."

Fanúšikovia v Česku radi spomínajú na olympiádu v Nagane. Ako si pamätáte semifinálové vyradenie v nájazdoch, v ktorých ste boli ku gólu najbližšie zo všetkých Kanaďanov?

"My sme dovtedy nájazdy nikdy nehrali. Nikdy. V NHL sa o nich dovtedy nikdy nehovorilo, vôbec sme to nemali nacvičené. Viem, že v roku 2002 sme to už často trénovali, ale v Nagane ešte nie. Bolo to ťažké. Hašek bol v tom semifinále jasne najlepší hráč na ľade. Ten deň bol neskutočne dobrý, vlastne bol skoro neprekonateľný v celom turnaji. Česi mali veľa dobrých hráčov, ale Hašek vtedy prevyšoval úplne všetkých. A v nájazdoch bol vynikajúci. Myslím si, že na konci zápasu v predĺžení sa už Česi ani veľmi nesnažili dostať do pásma a čakali na penalty, pretože vedeli, že majú Dominika Hašeka a my nie. To nie je nič proti (Patrickovi Royovi) v našej bránke, ten tiež chytal skvele, ale Hašek bol v tom období skrátka najlepší na svete."

V januári 2017 ste si pri príležitosti výročia 50 rokov oboch klubov ste si zahrali zápas bývalých hviezd Philadelphie a Pittsburghu. Jágr v tom období vo veku 44 rokov ešte pôsobil v NHL a v drese Florida Panthers zvládol všetkých 82 zápasov základnej časti so 46 bodmi. Čo na ňom bolo pôsobivejšie: fyzická dlhovekosť, alebo tá psychická?

"Povedal by som, že tá mentálna. Je veľmi ťažké po toľkých rokoch každý deň znova a znova makať na tréningu, celé leto sa pripravovať na ďalšiu sezónu a nájsť v sebe motiváciu. Hlavne keď bol zvyknutý hrať v prvom útoku, presilovky, mať veľa času na ľade, čo vo svojom veku už logicky nemá. Napriek tomu to ešte stále dokáže, čo je obdivuhodné."